Spiš je jedným z najkrajších a najsvojráznejších regiónov na Slovensku.Vďaka nádhernej prírode a množstvu kultúrných a historických pamiatok patrí k turisticky najatraktívnejším územiam krajiny. Na západe ho lemujú Vysoké a Belianske Tatry, na juhu Nízke Tatry a Slovenské Rudohorie, na severe Spišská Magura.

Čierna hora- Roháčka

•  je so svojou nadmorskou výškou 1028,5 m n. m. najvyšším vrchom pohoria Čierna hora. Vrch sa nachádza v severozápadnej časti pohoria, vypína sa medzi obcami Margecany (juh), Klenov (východ), Hrabkov (sever) a Kluknava (západ). Cez Roháčku prechádza administratívna hranica medzi okresmi Gelnica a Prešov, ako aj medzi Prešovským a Košickým krajom.
•     Na Roháčku sa dá dostať z viacerých strán. Hrebeňom Čiernej hory, teda aj Roháčkou, prechádza modro značkovaný turistický chodník z Richnavy do Košickej Belej, takže zo západu sa dá dostať z Richnavy alebo Kluknavy po modrej cez rozorvaný Koľvek (799 m n. m.) a menej výraznú Čiernu horu (1024,5 m n. m.), od východu z Klenova. Z Margecian od juhu vedie žlto značkovaný chodník cez Holý hŕbok (678 m n. m.).
  teplejších miestach striedajú s dubinami. V podhrebeňovej časti nájdeme na skalnatých pôdach vzácne sutinové lesy. Na hrebeni Roháčky v polovici augusta2008 vyschli jarabiny –

  Masív Roháčky je porastený hodnotnými prirodzenými bukovými lesmi.

  Okrem výhľadov je doménou Roháčky skalnatý reliéf. Kremencové balvany a bloky s kolmými stenami sa rozpadávajú na rozsiahle skalné moria v severnej časti hrebeňa.  .

  Na sklonku leta rozkvitajú ružové polia vresu.

  Pomedzi skalky sa dá chodiť dlho a stále je na čo pozerať.

   

   

  Kiežby Pán Boh doprial rozumu všetkým, čo medzi jej skalami nechávajú ležať prázdne sklenené či PET fľaše, konzervy a ďalšie zvyšky po sviatočných výletníkoch.

   Roháčka je zaujímavým výletným miestom, viditeľne čoraz viac navštevovaným.

   Jasnožlté kvety divozelu sú symbolom neskorého leta.

   

  Branisko

  Branisko môže označovať:

• pohorie na Slovensku
• priesmyk a vrch v tomto pohorí
• potok na Spiši, prítok Hornádu 
• potok v Šariši, prítok Tople,
• diaľničný tunel na Slovensku,

 

_{Pohorie Branisko}

Pre mnohých z nás je Branisko známe len vďaka diaľničnému tunelu. Na trase z Prešova do Popradu a naopak, teda zo Šariša na Spiš sa snažíme čo najrýchlejšie a najbezpečnejšie prekonať mohutnú hradbu pohoria Branisko. Jeho čarokrásna príroda, so všetkými pokladmi, však ostáva nenápadne ukrytá. Prírodné pozoruhodnosti tohto pohoria sú veľkou neznámou pre mnohých milovníkov prírody, miestnych obyvateľov pritom nevynímajúc. Ocení ich však každý, kto dokáže vnímať okolie nielen zmyslami, ale hlavne srdcom. Prijmite preto pozvanie na slovné putovanie po Branisku, pričom si aspoň trocha poodkryjeme jeho tajomstvá.

Lačnovské sedlo, v nadmorskej výške 895 m tvorené rozsiahlymi lúkami, tvorí severnú hranicu Braniska a oddeľuje ho od geomorfologického celku Bachureň. Poľná cesta prechádzajúca sedlom bola v stredoveku dôležitou obchodnou cestou medzi Spišom a Šarišom. Naprieč celým pohorím vedie zelená turistická značka. Zo sedla južným smerom do priehyby Na zákrute, vedie chodník príjemným prostredím zmiešaného lesa. Z priehyby pokračuje ponad pramene, naberá na strmosti, pričom na necelom kilometri vzdušnej vzdialenosti prekonáva vyše 120 výškových metrov. Odmenou za vyloženú námahu je príchod na prekrásne a rozsiahle horské lúky. V strede lúky stojí rázcestník Boldigáň, z ktorého od roku 2005 odbočuje modrá turistická značka na Veľkú skalu a do Vyšného Slavkova. Malebnými lúkami, z ktorých je prekrásny výhľad na Šarišskú vrchovinu a Slanské vrchy, postupuje chodník oblúkom až na ich koniec, kde vstupuje do lesa. Odtiaľ je najľahší a najpohodlnejší prístup na kótu 1 036 m.n.m. Kravcová. Z vrchola Kravcovej je pekný výhľad východným smerom s možnosťou oddychu pri poľovníckej chate. Na okraji lesa je od roku 2004 odbočka na novú žltú turistickú značku. Ide okolo blízkej studničky veľkým oblúkom na Smrekovicu a neskôr cez Zelenú skalu s výhľadom na plošinu Sihoť, Spišský hrad, Nízke a Vysoké Tatry do Vyšného Slavkova. Zelená značka v lese stúpa do sedla Smrekovica v nadmorskej výške 1 074 m. Les hustne, tmavne, no chodník vedie kobercom z opadaného ihličia. Zo sedla Smrekovica vedie chodník do sedla Rozsochy, odkiaľ prudko klesá k Dolnému potoku, aby ďalej pozvoľne klesal dolinou. Míňajúc sútok s Veľkou Svinkou prichádzame k zaujímavému útvaru Diablovej diere, ponoru Veľkej Svinky. Odtiaľ je už len na skok do horského sedla Branisko, kde v nadmorskej výške 750 m prechádza štátna cesta zo Šariša na Spiš. Pamätná tabuľa v sedle Branisko pripomína druhú svetovú vojnu. Za zmienku tiež stojí skutočnosť, že 5.2.1849 sa tu uskutočnila bitka medzi maďarskými honvédmi a slovenskými dobrovoľníkmi. O tejto nie veľmi známej skutočnosti svedčí pamätný drevený stĺp, nenápadne umiestnený v lese asi 200 m južne od sedla. Zo sedla Branisko chodník spočiatku mierne, neskôr prudšie stúpa na plošinu s vežou. Za vežou chodník opäť vchádza do lesa a lesnou kľukatou cestičkou vystupuje na Rudník, vysoký 1 024 m. Z Rudníka postupuje ďalej na juh po výraznom skalnom hrebeni, kde sa strieda prudký zostup s výstupom na Rajtopíky. Z hrebeňa sú miestami pekné pohľady do priľahlých dolín. Vrchol Rajtopíkov s nadmorskou výškou 1036 m, nás víta dominantným skalným oknom a niekoľkými dierami. Je budovaný dolomitmi, kremencami a bridlicami triasu. Vytvorili sa tu úchvatné bloky a piliere. Z Rajtopíkov chodník prudšie klesá južným smerom do sedla Humence v nadmorskej výške 940 m. V sedle je lúka, ktorá je križovatkou lesných ciest. Od roku 2005 vedie odtiaľ žlto značený chodník do obce Dúbrava. Zo sedla chodník ďalej pokračuje a zľava, veľkým oblúkom s miernym stúpaním, obchádzajúc Suchý hrb, vstupuje do svahových lúk. Lúkami a postupne po lúčnatom hrebienku prichádza až na vrchol Sľubice 1 129 m.n.m.. Za zmienku stojí skutočnosť, že 28. mája 2005 sa tu uskutočnilo 42. stretnutie čitateľov časopisu Krásy Slovenska. Z vrcholových lúk, aj od samotnej vrcholovej kóty je prekrásny rozhľad na blízke i vzdialenejšie okolie. Severným smerom obdivujeme pohorie Branisko so Smrekovicou a veľkým oblúkom od východu na západ si prezeráme Šarišskú vrchovinu, Čiernu horu, Volovské vrchy, Nízke Tatry s Kráľovou hoľou a majestátnu hradbu Vysokých Tatier. Na západ, v Hornádskej kotline, pod iným uhlom pozorujeme dominantný Spišský hrad a priľahlý Dreveník. Vrchol je veľmi vhodný na paragliding. S odstupom času si myslíme, že na paragliding bude tiež vhodná aj Smrekovica, z dôvodu jednoduchšieho výstupu. Pre poslednú tretinu putovania naprieč pohorím Branisko je charakteristický dlhý, miestami prudký zostup do Krompách. Zo Sľubice chodník zostupuje mierne na predvrchol Čolo a za ním prudko, lesným prostredím, klesá na poľanu Predky. Z Predkov lesom a prudkým klesaním zostupuje do Vojkoviec. V tomto pomerne krátkom úseku chodník klesá o 600 výškových metrov. Z Vojkoviec smeruje zelená značka poľnou cestou cez kopec Na hŕbkoch do Kaľavy, za ktorou lesom opäť prudšie klesá do Krompách a teda aj k rieke Hornád, ktorá na juhu oddeľuje Branisko od Hnileckých vrchov.
         Geologické pomery Braniska sú veľmi pestré. Na stavbe pohoria sa zúčastňuje kryštalické jadro, tvorené rulami, bridlicami a kremencami, pričom táto stavba sa prejavuje oblejšími povrchovými tvarmi. V najsevernejšej časti pohoria - medzi Lipovcami, Lačnovom a Vyšným Slavkovom - je na kryštalické jadro nasunutý druhohorný príkrov vápencov a dolomitov. Lačnovský potok tu vyhĺbil malebnú rokľovitú krasovú tiesňavu so známymi bizarnými morfologickými útvarmi. Najznámejšie sú 60 m. vysoký Mojžišov stĺp, Kamenná baba, skalné okno Vrátnica a vodopád Lačnovského potoka. Pozoruhodná je tiež Veľká skala, s dobrým výhľadom a nadmorskou výškou 930 m. Vedie na ňu modrá značka z Vyšného Slavkova. Značka ďalej pokračuje cez Boldigáň a končí na zelenej hrebeňovej značke.
         Na miestach, kde sa spája Lačnovský s Lipoveckým potokom, rozprestiera sa menšia plošina štvrtohorných náplavov, ktoré sú pokryté mokrými lúkami s bažinnou vegetáciou. Tu vyviera aj známy minerálny prameň Salvator. V dávnej minulosti tu boli dnes už zaniknuté kúpele. Mali pomenovanie Cifrovaná a to podľa farebného pomaľovania drevených budov kúpeľného komplexu. Aj neďaleko obce Lipovce, priamo nad Lačnovským kaňonom, stál kedysi hrad. Hrad bol postavený v chotári obce začiatkom 13. storočia. O jeho vzniku vieme veľmi málo. Spustošený bol už v roku 1265, no čoskoro bol obnovený a od 14. storočia patril Abovcom, ktorí v tom čase ovládali takmer celé východné Slovensko. Neskôr viackrát zmenil majiteľov a začiatkom 18. storočia definitívne zanikol. Pôvodnou funkciou hradu bolo strážiť obchodnú cestu z Prešova do Levoče. Cesta viedla ľahšie prístupným Lačnovským sedlom, nie ako súčasná diaľnica tunelom pod sedlom Branisko.

Priesmyk Branisko

Branisko (nem. Purzelgrund) je priesmyk v pohorí Branisko. Vzdialený 12 kilometrov od Spišského Podhradia. Oddeľuje regióny Spiš a Šariš. Dobrý výhľad na Spiš a Spišský hrad. Priesmyk sa nachádza v sedle Chvalabohu.

Potok na Spiši (prítok Hornádu)

Branisko je potok na Spiši, na území okresov Levoča a Spišská Nová Ves. Je to ľavostranný prítok Hornádu a má dĺžku 15,5 km.                                                                                                                                                                Pramení v juhovýchodnom cípe Levočských vrchov, v podcelku Levočské planiny, v časti Oľšavická planina, na južnom úpätí Petrušky (859,4 m n. m.) v nadmorskej výške približne 795 m n. m. Po obec Korytné tečie severojužným smerom, odtiaľ k sútoku s Margeciankou juhojuhozápadným smerom cez Hornádsku kotlinu, podcelok Medvedie chrbty. Tu preteká cez obce Poľanovce, Korytné, Beharovce, Granč - Petrovce a Žehra. Sprava priberá Pongrácovský potok, zľava Žehricu. Následne priberá pri osade Dobrá Voľa svoj najvýznamnejší prítok, Margecianku zľava, stáča sa juhojuhovýchodným smerom a preteká mestom Spišské Vlachy. Na okraji mesta ústi v nadmorskej výške cca 377 m n. m. do Hornádu.

Tunel Branisko

     Tunel Branisko je 4 975 m dlhý diaľničný tunel na diaľnici D1 medzi Beharovcami a Fričovcami, medzi okresmi Levoča a Prešov.     Nahradil štátnu cestu I/18, ktorá prechádza cez priesmyk Branisko vo výške 751 m n. m. v pohorí Branisko. Tunel sa začal raziť v apríli 1996. 1. mája 1999 bol tunel za prítomnosti Mikuláša Dzurindu slávnostne prerazený. Južná tunelová rúra bola otvorená do skúšobnej prevádzky 29. júna 2003. Tunel funguje, aj keď s mnohými uzáverami.